V posledných rokoch sa medzinárodná aplikácia teriprexínu rozširuje najmä v liečbe hepatorenálneho syndrómu (HLS), kde dosiahol významný pokrok. Niektoré štúdie ukázali, že môže predĺžiť prežitie pacienta a zlepšiť pred-stabilitu pred transplantáciou.
V Európe a Spojených štátoch bol teriprexín začlenený do niekoľkých smerníc pre štandardizovanú liečbu HLS. Napríklad kombinovaná terapia s albumínom sa považuje za jednu z najúčinnejších súčasných možností liečby.
Budúce smery výskumu zahŕňajú:
Bezpečnejšie dávkovacie režimy
Kombinované použitie s inými vazoaktívnymi liekmi
Skúmanie nových indikácií v intenzívnej starostlivosti
